Ladakh - krajina slnka, vetra a vysokých hôr

Pohľad zo starej zrúcaniny kláštora, ktorý vzal čas a vietor, na údolie rieky Indus.

Ranné verše v kláštore Tikkse.

Prvá tretina cesty do sedla Kongmaru La je plná polí a políčok, dobytku a domov v stráňach.

Monumentálna Kang Yatse týčiaca sa nad planinami Nimalingu bola odmenou za namáhavý výstup do sedla Kongmaru La ( 5300 m. n. m.).

Pozvanie aké sa neodmieta, sa nám dostalo od taxikára Lotosa. Pozvanie do jeho domu i rodinnej svätyne.

Hore v oblakoch topiace sa ľady napájajú nespočet potokov v dolinách a miestnym ľudom prinášajú život v podobe polí s horskou pšenicou. To všetko viac ako 4300 m. n. m.

Tam dole v údolí leží bájna rieka Zanskar, krajina po stáročia neprístupná a zastretá tajomstvom. Jej čaro sa rozplynie v momente ako dokončia cestu, cestu pre kone na kolesách.

Ostrov života v inak mesačnej krajine bez života. Ako klesá nadmorská výška, mení sa krajina stále viac a viac na púšť. Dedinkou Markha, ležiacej v rovnomennom údolí, preteká voda a prináša so sebou sľub života v ničote dookola.

Jazero na konci sveta - Pangong Tso leží na hraniciach Indie a Číny. Božský pokoj na tomto mieste nič nenapovedá o napätí medzi mocnosťami. Mnohé vojenské kontroly, nespočet kasární po ceste a potreba povolení na vstup do oblasti dáva tušiť, že zem je tu horúca nielen od spaľujúceho slnka.

Slnko a mraky rozohrali svoju obľúbenú tieňohru a vyprahnutá krajina navôkol, trblietajúca sa na kryštálovej hladine, dotvárala dokonalosť.

A dvojnásob to platí ve vyprahlých horách pod vysokým sluncem.

Zápas konského póla počas Ladackého festivalu.

Večerný Leh zaliaty zapadajúcim slnkom.

Stok Kangri vo večernom svetle dominuje širokému okoliu mesta Leh a údoliu rieky Indus.

Nazval som ho „Dračí zub“. Možno má i iné meno a možno žiadne, lebo niet toľko mien na svete, aby pomenovali všetky hory a doly v týchto nekonečných horách.

Tvary a farby centrálnych Himalájí.

Autor a Fotograf: Ivan Puškáš