Maroko – krajina na pomedzí Afriky a Európy

Vyprahnutá krajina na juhu Veľkého Atlasu je plná farieb a tvarov. Na mieste kde v lete nikdy neprší nás hneď po príchode zastihla letná búrka, krátka no o to zaujímavejšia.

Dúha po kratučkej letnej búrke na južnom úpätí Vysokého Atlasu. Krajina zaliata večerným slnkom hrala všetkými farbami.

Kaňony, prielomy, hlboké údolia, zlomy zemskej kôry a ukážkové príklady sedimentácie sú len malá časť toho čo čaká človeka keď navštívi oblasť kaňonov Dádes.

Vyprahnutá krajina prudko kontrastuje s príjemným chládkom pod datľovými palmami v údolí neďaleko mesta Tinerhir. Voda je život a život prichádza z hôr zásobujúcich údolia vodou zo snehu, ľadu a dažďa v srdi Atlasu.

Ranná duna bez turistov, čo nalietavajú ako kobylky nás odmenila pohľadom na tieto úchvatné tvory, ktoré dokážu prežiť v neustále sa meniacej ničote. Stále silnejúci vietor nás vyhnal späť k autu. Trvalo mu len pár minút a dvihol piesočnú búrku, v ktorej neradno vyhnať ani ťavy nie to ešte psa.

Stredomorská oblasť Maroka je poväčšine suchá a vyprahnutá no olive ako miestnemu symbolu sa aj napriek tomu darí výborne.

Rozvaliny starého rímskeho mesta Volubilis neďaleko kráľovského mesta Meknés odhaľujú bohatstvo ktorým oplývala niekdajšia rímska kolónia. Nádherné mozaiky na podlahách budov, kúpele, svätyne a neodmysliteľný víťazný oblúk.

Obilie, olivy a opäť obilie. Sem tam nejaká mešita a híkajúci oslík. Taká je krajina v oblasti pohoria Ríf.

Céder Atlaský. Pár posledný mohykánov čo ostali z nekonečných cédrových lesov tiahnucich sa celým Atlasom.

Podvečerné mesto Taza na úpätí pohoria Ríf.

Rybári natierajú čln na jednej z mnohých krásnych pláži pozdĺž Gibraltárskeho prielivu. Európa a jej mnohokrát zdanlivé bohatstvo pre väčšinu Maročanov tak blízke i vzdialené zároveň.

Rybárska loď vyhadzuje odpad čo ostal po celodennej práci a čajky z celého centra známeho výletného mesta Essaouira sa zleteli na večernú hostinu.

Cesta od Gibraltáru smerom na juh po pobreží Atlantiku je jedna dlhá a krásna pláž.

Pohorie Antiatlasu na samom juhu Maroka, ktoré sme navštívili je púšťou so zvlnenou kamennou krajinou tiahnucou sa kam oko dovidí.

Autor a Fotograf: Ivan Puškáš